História skautingu

Niečo o zakladateľovi

22. februára 1857 v Peddingtone (Anglicko) sa narodil Lord Robert Stephenson Smyth Baden-Powell lord of Gilwell (ďalej Bí-Pí). Po štúdiách sa stal vojakom. Slúžil v Indii a Afrike. Počas búrskych vojen sa vyznamenal v bitke pri Mafekingu, kde s 2 000 bojovníkmi ubránil toto mesto, a zároveň odskúšal družinový systém. Po návrate do vlasti bol národným hrdinom a povýšili ho na najmladšieho brigádneho generála. Okrem skautskej organizácie založil aj juhoafrickú políciu. V roku 1912 sa oženil s Olave St. Clair Soames a v ten istý rok sa vydal na cestu okolo sveta spoznať skautov. Po návrate r. 1920 zorganizoval v Londýne 1. skautské jamboree (stretnutie skautov z celého sveta). Tam bol uznaný ako „Náčelník všetkých skautov“. Od vtedy celý svoj život venoval skautingu. Ako 80-ročný odišiel so svojou ženou do jeho milovanej Afriky, kde 8. januára 1941 v Nyeri (Keňa) zomrel.

Založenie

Bí-Pí veľmi dobre poznal dobré vlastnosti a nedostatky mládeže. Vedel, že k čestnosti a mravnosti ich treba viesť už od detstva. Ako 50-ročný sa dobrovoľne zriekol služby v armáde a venoval sa tomuto ušľachtilému cieľu. Z bohatých skúseností vyšla jeho kniha „Scouting for boys“ ktorá sa stala teoretickým základom skautingu. V roku 1907 viedol na ostrove Brownsea svoj prvý tábor, kde si overil správnosť svojej teórie. Začiatok tohto tábora,1.augusta 1907, považujeme za oficiálny vznik skautingu. O rok bola jeho kniha preložená do viacerých jazykov, čo bol impulz na rozšírenie skautingu do celého sveta. Roku 1909 sa konal prvý snem chlapčenského kmeňa v Londýne. Keďže pôvodne bol skauting len pre chlapcov, Bí-Pí bol úplne prekvapený, keď medzi chlapcami zbadal aj niekoľko dievčat, ktoré sa hlásili k hnutiu a vyhlásili, že sú Girls Scouts. Preto založil pre dievčatá hnutie s vlastným označením a špeciálnym programom pre potreby dievčat.

Začiatky skautingu u nás

V roku 1911 sa dostal skauting aj do Čiech a jeho patrónom bol pražšký profesor Antonín Benjamín Svojsík. Slovensko, toho času ešte stále ako časť Uhorska, zasiahol skauting  3.6.1913, kedy Alexander Karle založil v Komárne prvý skautský oddiel. Bol to však maďarský oddiel. Po roku 1919 boli na Slovensku založené prvé slovenské oddiely v Žiline, Bratislave a Trenčíne. Postupne sa šíril do ďalších miest. Fungovalo tu hneď niekoľko skautských organizácií líšiacich sa na národnostnom, náboženskom či sociálnom základe napr.- katolícki skauti, evanjelickí skauti, židovskí skauti (Hašomer Hacair), a pod. Jednotiacou jednotkou v Československu bol Zväz junákov republiky česko-slovenskej.

Skauting v ČSR

Tesne pred 2. svetovou vojnou bol r. 1938 skauting slovenskou vládou zakázaný. Časť katolíckych skautov sa transformovala do Hlinkovej mládeže, ostatní pracovali ilegálne. Koniec vojny priniesol obnovenie Junáka a tiež masový nával členstva. Socialistický prevrat r. 1948 tento priaznivý vývoj zastavil, kedy bol skauting opäť zakázaný. Jedinou mládežníckou povolenou organizáciou bola Pionierska organizácia Československého zväzu mládeže. Toto obdobie bolo hádam najsmutnejším v histórii, pretože činovníci boli prenasledovaní, väznení, ba aj popravovaní v rámci vtedajšej politiky. A ako sa hovorí „po búrke vychádza slnko“, a tak aj na skautov sa usmialo r. 1968, kedy aspoň na krátky čas (do r. 1970), bol znova obnovený. Avšak vrámci normalizácie bol opäť zakázaný. 

Slovenský skauting

Skauting na Slovensku bol celkovo 3-krát násilne prerušený a naposledy obnovený v roku 1989 pod názvom Slovenský skauting (SLSK). Je členom hlavných svetových skautských organizácií WOSM (World Oraganization of the Scout Movement) a WAGGGS (World Association of the Girl Guides and Girl Scouts). Okrem SLSK na Slovensku funguje aj Zväz skautov maďarskej národnosti, ktorý však členom svetových organizácií nie je a zameriava sa skôr na úzku spoluprácu so skautmi v Maďarsku. Medzi SLSK a Zväzom sú však priateľské vzťahy a neexistujú medzi nimi spory.

Slovenský skauting  je v súčasnosti stabilizovanou organizáciou s moderným programom a aktivitami, s dôrazom na skautské hodnoty.